9.12.2006 Hradec Králové, El Diablo Podsvetie v neznámom meste Áno sám Don nás poslal v tento zimný deň. Deň predtým sme s ním mali sedenie priamo u neho a povedal nám, že my to musíme vybaviť, proste chce to mať vybavené. Poslal mňa (Floyda), pána červeného (pán P.), pána bieleho (pán Z.), pána modrého (pán N.), pána čierneho (pán D.) a dokonca aj pána šedého (pán A.). Neskôr, keď sme od neho odišli sme to celé dohodli priamo v Racket bare... Vyzeralo to na ponurý jesenný deň a my sme sa stretli na dohodnutom mieste v počte päť, proste pán čierny chýbal. Našťastie pán červený to s ním dojednal tak, že ho vyzdvihneme na určitom mieste. Pán čierny v štýle alá Desperado s povestným puzdrom na gitaru, čipsami a kolou čakal presne kde mal. Vyrážame na cestu s neznámym koncom a jasným cieľom odstrániť „ho“. Všetci v našom Mustangu popíjali celú cestu iba kolu, pretože Don má jednoznačné stanovisko: pri akcii žiadne whisky! Inak by to proste mohlo zlyhať a to sa nesmie stať, raz zlyháš a druhý krát už nebudeš mať príležitosť, lebo budeš ten „ho“. Tak sme išli cestou necestou, zaplatili sme aj mýto pánom zákona (dokonca to bolo priamo tam ako zabili donovho najstaršieho syna) a povedali im, že ideme na rockový koncert. Pravda, sú chytrí, okrem pána šedého to vyzeralo na správnych motorkárov, ale keď Don prizvukoval pánovi šedému, aby sa nevyholil opäť na koleno, tak nepočúval... Túto zástavku sme však zvládli a potom po viacerých zastávkach zapríčinených pánom čiernym z dôvodu neustáleho vyhadzovania kolových fliaš sme sa dopracovali až k miestu určenia. Pred diabolským sídlom ani nohy, vchod nikde, proste nikto nikde... Prešli sme centrum a vrátili sa späť, a pán „ho“ volá... Kurva, čo teraz? Okej, pán červený to zdvíha na svoju zodpovednosť a náklady. Prekvapivo, sám pán „ho“ nás naviguje priamo do diabolského centra a tam už klesáme únavou a kola tiež robí svoje. V zapätí sa strháva veľká prestrelka a pán modrý leží zranený na stole. Našťastie to je len škrabnutie a útočník je zlikvidovaný presným výstrelom pána bieleho... Ani sme sa nespamätali a cely rockový koncert začal...Všade samí vlasatý týpci (pozn. autora: pozri fotos) a zrazu dojde pán „ho“, že reku či si nechceme zahrať pár sicílskych skladieb na úvod, lebo rokáči Tatooed Bastards proste nezahrajú. Tak reku, či mu nepomôžeme, lebo že počul, že vieme zahrať sicílske songy (no veď inak by sme nemohli pracovať pre Dona). Povedali sme si teda, je to záludné, ale že ideme do toho pokiaľ neprezradí ako sa voláme a podobné podrobnosti. A tak sa stalo, že nás pán „ho“ uviedol ako kapelu, ktorá chce scenzúrovať svoj názov, tz. Cenzúra . Pán modrý bol opäť drzý a povedal nech sedím pri flintách a nejdem na pódium, inak sa môže celá akcia pokaziť a tak som sedel a sedel...Hoši opäť zahrali playlist z posledných dní, tz. ako obvykle prvá veľmi dobrá skladba Kolotoč II. Pán červený to slušne rozjel, tak som sa na ňom veľmi dobre zabával a pán čierny...hehe, no ten bol slušne pod parou z koly no a páni modrý a šedý si vyluzovali svoje rytmické pasáže... Na podiv aj pán modrý niečo zabékal občas...No a skoro som zabudol, pán biely vybral svoje husličky a začal na ne hrať „sťaby“ na akordeón... Cítil som sa úplne ako na rodnej Sicílii. Prišli aj nejaké songy zo staršieho sicílskeho albumu, ale väčšina songov zaznela z najnovšieho pekelného Rebel bez príčiny . Aj sám James Dean by bol spokojný! No pán „ho“ ich začal pomaly vyháňať z pódia a ja už som bral do ruky flintu, že aspoň to budeme mať čím skôr za sebou, ale pán modrý na mňa opäť tak škaredo pozrel, že som ju schoval a išiel radšej objednať ďalšie koly. Po čase ma pán čierny zavolal na chvíľu von z diabolského sídla, že reku idemo na kolu rovno oproti. A tak sme šli...Medzitým pravdepodobne hralo ešte voláke miestne hudobné teleso, ktoré som teda nezachytil a tak sa v tomto príbehu neocitne... No pán čierny a ja sme prišli napäť a tam už hrali francúzky šansonieri Operace Artaban. No čo vám poviem, šansón je veľmi príjemná hudba a keď ho hrajú títo páni, aj čajík vám hneď viac chutí... Všetci si posadali ku kaviarenským stolíkom a sledovali šansónove predstavenie s čajíkmi v ruke (pozn. autora: pozri fotos) a každý s radosťou v tvári. Heh, no iba pán biely vyvádzal, že reku prečo on nemá čajík a musí stáť pod pódiom... No šansonieri sa opäť predviedli veľmi dobre a dokonca som asi zachytil aj nejaký ten nový song...Niečo tuším o ich rodnej krajine Francúzsku. Znelo to veľmi dobre, priamo ako vystrihnuté zo šansónových učebníc! No po nich sa na kaviarenské pódium dostavujú poľský banditi All Bandits . Je chyba že si rovno hovoria banditi, na Sicílii by im vysvetlili ako sa má chovať nenápadne. No každopádne zahrali veľmo fajnovúčky jazzík a dokonca aj pán „ho“ bol na pódiu a opäť som ho mal na muške. Pán biely a pán šedý podriemkavali v rohu kaviarne, pán modrý bol niekde preč, pán čierny bol slušne pod parou z koly ale pán červený si to všimol a povedal, že ešte je na to čas...No jazzík znel veľmi melodicky a páni vedia ako ho zahrať. Zrazu sa s pánom „ho“ presúvame do iného lokálu, pričom sme prešli celú metropolu a pán čierny si dáva ďalšiu kolu. Sme totálne zdevastovaný, na Sicílii je o takomto čase už dávno večierka, ale pán „ho“ nás pozýva do svojho útulného príbytku, a keďže každý má svoju francúzsku posteľ zaspávame okamžite. Ráno sa prebúdzame a vôkol nás kopec kumpánov pána „ho“. Pán červený nás upozorňuje, že za takejto situácie ho nemôžme odstrániť a že ideme napäť k Donovi a vysvetlíme mu situáciu, že proste sa to nedalo...Veríme, že on to pochopí, ale aj tak riskujeme svoje krky... Veríme, že pán „ho“ nás ešte niekedy pozve a to ho už naozaj odstránime, proste bez pardónu to do neho nastrieľame! No náš Mustang to prežil a tak ideme rovno za Donom... No verím, že príbeh z Hradce ešte bude mať svoje pokračovanie... Pán červený: „hehe, ja mám aspoň čisté tričko“ No a ja? No za všetkých pánov z Cenzúry: „dík za akce pane „ho“ (Duchin) a vsjo nejlepší...veď ty vieš k čomu!“ autor: Floyd |
|