05.11.2005 Cenzúra, Incident, Stanaz, EveryDay H8, Silesia.

Vec: Koncert v Napajedlách II alebo O nadčloveku a poslednom človeku. Keď mal pán Z. tridsať rokov, opustil svoj domov aj jazero svojej domoviny a odišiel do hôr. Tu sa kochal svojim duchom a svojou samotou a po desať rokov sa mu nezunovali. Potom sa však premenilo jeho srdce, jedného rána vstal so zorou, predstúpil pred slnko prehovoril k nemu: Je už na čase ísť na ďalší koncert. A tak začal pána Z. zánik. Medzi tým sa dňa 5. 11. 2005 konal koncert v Napajedlách. Samozrejme vám to niečo hovorí. Pre tých, ktorí nevedia čo im to hovorí, je to druhý koncert s medzinárodnou účasťou takého formátu, akou sú kapely Incident, Stanaz, Cenzúra, a samozrejme aj s niekoľkými kapelami zo záhraničia Slovenska, teda z Moravy, Čiech a Sliezka. Naša účasť na tomto stretnutí bola vrelo prijatá. Samozrejme sme to zobrali profesionálne a išli sa opiť. Ako sa od nás očakávalo, dali sme zopár skúšok pred koncertom, aby sme sa ukázali v tom najlepšom svetle. V deň koncertu sme boli trochu nervózny. Dôjde dosť ľudí, budú sa baviť? Bude tam dosť alkoholu? A čo baby? Budú tam nejaké? A čo zima? Nebude nám veľká zima? Aký program predstavíme? Staré veci a či nové? Je Elvis živý? Nuž čo. Na tieto veci sme zabudli ako náhle doniesol pán Z. súdok s chľastom. I nabrali sme si do čutor a pobrali sa na púť do susedska. Po chvíli, teda asi desiatich krokoch sme sa rozhodli, že peši to nepôjde, a tak sme nastúpili do auta. O ceste bolo dosť napísané v miestnych novinách Košických a Banskobystrických a preto by som sa k tejto téme nerád vracal. Ak, tak len trochu. Samozrejme hlavným páchateľom šoférovania bol pán P.. Ako náhradník som sa hlásil ja, no po dychovej skúške som neprešiel. Ešte asi pol hodinu od štartu našej výpravy za hranice našej krásnej domoviny sme boli triezvy. Teda aspoň pán P. a pán R., ktorý ako vždy odmietol piť. Samozrejme že môže namietať, že si dal hlt, no čo je kvapka oproti moru. Pri prechode hranicami, ťažko stráženými našimi mužmi a ženami v službách štátu, sme mali drobné problémi, ktoré sme hravo vyriešili trochou vtipu, štipkou trpezlivosti, mierumilovným správaním, nadávkami keď nás nepočuli a zamávaním na pozdrav dobre pracujúcim orgánom. Keď sme došli do obce zvanej Napajedlá, už sme išli na isto na miesto koncertu. Po príchode do objektu konania akcie sme sa privítali s tamojším osadenstvom, organizátormi... Pán R. ako vždy rozložil bistro. My ostatní statoční sme počali so začiatkom nášho konca. Po zhliadnutí tamojšieho osadenstva, síce nie moc početného, no lepšieho ako minule, sme sa zaradovali. Na privítanie sme si dali zopár trunkov. Veď treba aj staré koleso najprv naolejovať aby išlo dobre a bez vŕzgania. V tomto hesle sme pokračovali až do konca nášho konca. Hladnými nás samozrejme nenechali. Organizátor pán Zb. so svojou pani D. nám pripravili dobré gulášek. Po jedle a pití nasledovalo zopár reklamných fotiek urobených pre pána R. aby sa lepšie predávalo. Ako modelov sme zamestnali topmodelov z kapely Cenzúra pána Z. pána N. (samozvaného dona Cernelona) a pána P. ktorý sa nechal zvečniť v novom modeli čiapky. Následne bola na programe prvá kapela. Akási Silesia. Trojčlenná kapelka, ktorá tiež pochválila dobrý gulášek od organizátorov. Hrali celkom dobrý punk. Texty, pokiaľ som rozumel, boli celkom dobré, no hudba mi znela tak trochu mäkko. Ale celkovo boli dobrí. Škoda len malej účasti. Nasledovala nám z Prešporku známa kapela Stanaz. Mali nového speváka, no ak mám pravdu povedať, akosi som nepostrehol rozdiel. Zahrali ako vždy, tvrdo, nemelodicky, no dobre. Predsa melódia sa má počúvať doma. Na koncert patrí zábava a tvrdý bigbít, a to tam bolo. No mohli by tam pridať aspoň malé sólo na kitárku či niečo iné, čo by odlišovalo pesničky. Počas ich koncertu sme sa dozvedeli, prečo robili ACABáci problémi na hraniciach a to že v Prešporku zabili bounhedi študenta, a tak prasce hľadali všetkých s pleškami. Po Stanaze nasledovala ďalšia slovenská skupina, Incident. O tých sa nedá povedať nič zlého. Hrali výborne výbornú muziku. Potešila ma a asi ako jediná pesnička z celého koncertu mi zostala v pamäti prerobenina od skupiny Zóna A Daj sa do hola. Počas ich hrania som mal pocit, že je sála plná. Po nich nasledovala skupina Everyday H8. O tej moc neviem bo po počutí prvej pesničky som išiel radšej na vzduch a mám pocit, že tak urobilo viac návštevníkov. Celkový dojem z ich produkcie na tomto koncerte a iných koncertoch čo som videl, mám taký, že ich moc nemusím. Ťažkopádny hárdkór sa niekomu páči, no pre mňa nie je. Po nich nasledovala ďalšia Prešporská skupina, Cenzúra. Ako som už napísal na začiatku, nebol som si istý, či zahrajú staré veci alebo nové. Zahrali taký mix. Ale hlavne, zahrali zle. Pán R., spevák, gitarista a príležitostný hráč na nervy zabúdal text aj sóla, pánovi A., bubeníkovi, vypadávali paličky, pán Z. zas hral úplne niečo iné ako mal. O pánoch P. a N. neviem povedať nič, bo som ich ani nepočul. Skrátka hrôza. Dalo by sa to ospravedlniť čiastočne aj tým, že odposluchy boli slabé. No množstvo alkoholu k tomu neprispelo kladne. Ale aspoň zopár pesničiek sa odohralo ako tak dobre. Po skončení ešte pár minút spieval pán Z. so spevákom Incidentu a s pánom B. slovenské národné spievanky. Bol aj pokus zahrať niečo na harmón, no nevyšiel. Bol skrátka moc mimo. Po tejto kultúrnej vložke sme sa rozlúčili a pobrali sa domov. Výsledky hľadania: Nadčloveka sme nenašli. Posledný človek sa ešte nenarodil. Brána psychiatrickej liečebne sa zatvára o dvadsiatej hodine. Tak povedal pán Z. a opustil svoju jaskyňu, žiariaci a silný, tak ako ranné slnko, ktoré vychádza z tmavých hôr.

Fotky z akcie TU!