| Podivín - Hororšou 27.8.2005 Cenzúra, Začiatok Konca, The Riot, Degradace, Žádná špína... Pardón že trošku neskoro, no ako hovorí filozof lebšie neskôr ako nikdy. Na začiatok musím napísať že už mi kopa informácií vyprchala z hlavy a ďalšia je v mlhavom opare opileckého opojenia. Inými slovami, moc si toho nepamätám. Toto je skutočný príbeh cesty s možno malými dramatizačnými vsuvkami aby to nebola taká nuda. Nie sú tu žiadne prstene, ani meče moči, ani iné bláboli. Postavi sú nezmenené a akákoľvek podoba so skutočnosťou je úmyselná a pravdivá. (Možno trochu pozmenená ako už bolo napísané ale to je jedno). Vec: Koncert v Podivíne alebo Pán Prznitelú, Dvě v Leže. Zastihlo ma to akurát v najlebšom. Kydal som hnoj na záhrade, tak určite pochopíte, že tak súkromnú činnosť nejde prerušiť. Nemohol som utekať na ulicu a radovať sa s ostatnými vonku ale aj tak ma kydanie bavilo viac ako ešte pred pol minútou. Z dedinského rozhlasu sa to opakovalo neustále. Pán Przniteľov bude hrať opäť s Cenzúrou. Tentokrát v Podivíne. Bývali sme vtedy s našimi v Prdelíne kúsok od Kraja. Hneď som im oznámil, že dňa 27.8.2005 pôjdem znova do sveta, tento krát do zemi Mordoru. I zaplakali, i napiekli mi na cestu a rozlúčili sme sa. V krčme nedaleko Prešporku, v kraji koní, sme sa vsetci opäť stretli. Ja, pán R, N, P, A a Z. I kúpili sme si čutoru s domácim pitím aby sme tú hodinovú cestu do zeme Mordoru zvládli. A tak sme, vybavený na cestu po gastronomickej aj po alkoholickej stránke, vyrazili na cestu. Ako prvé sme sa museli potúžiť troškou Božského moku. Žiaľ dvaja členovia Spoločenstva nepili. Jeden, pán P., musel popoháňať kone, tak sme ho ospravedlnili. Ten druhý, pán R. žiadnu výhovorku nemal. My ostatný verný sme sa osviežili a počali svorne čítať novinky. Každý dostal jeden papier. Ako druhé sme sa museli posilniť troškou Božského moku. Tí dvaja sa nám ešte viac odcudzili. Ako tretie v poradí sme sa museli dostať cez nepriateľské územie Záhorských. Ako všetci viete, sú to krvilačný ľudia čo jedia veľa kapusty. Akonáhle sme sa dostali za Malackovie Pláň, cítili sme sa bezpečnejšie. Ešte pred príchodom do zeme Mordoru sme museli prejsť cez pásmo chránené nebezpečnými hraničiarmi ACABákmi. Prešli sme tak-tak vďaka našej šikovnosti a udatnosti pána P. ktorý, nehľadiac na nebezpečie a ohrozenie vlastného života, vrhol sa vpred a podal týmto bytostiam naše občianske preukazy. Jsa tak udatný, nechali ho ísť so slovami "Môžete ísť ďalej a vytajte v Mordoru". Po tomto incidente sme sa museli upokojiť dúškom Božského moku. Nepochopiteľne pán R. stále odmietal. Vtedy som dostal pocit, akoby sa spoločenstvo rozpadalo, akoby nás niekto chcel zradiť a tak sme si dali dalšie kolo pitiva. Keď sme dorazili na miesto, už zábava začala. Nevyzeralo to tam ako vypredané, no aj tak, a možno práve preto sme sa výborne bavili. I začali sme popíjať pivo a striedať ho so zbytkom páleného. Po prvom pivku bolo treba aj naplniť prázdne žalúdky. I zajedli sme si. Zatiaľ hrala prvá kapelka. Názov si nepametám no predpokladám, že to bola Žádná špína. Už podľa názvu krajina pôvodu Mordor, no to nehralo rolu. Hrali dobre, škoda len nízkej účasti, skorej hodine a slabej intoxikácii alkoholom. Teda aspoň ostatných, lebo váš skromný vyprávač tu začína chytať okno. Nepamätám si poradie nasledovných kapiel, iba občas nejaké útržky. Asi nasledovala Cenzúra. Dalo sa, no pri jednej pesničke zabudol pán Z., inak vždy výborne pripravený, text. Samozrejme na koncert nemohol nedôjsť aj pán Zb. so svojou družkou pani D. Žiaľ došli až na poslednú pieseň. Možno na budúce. Po tom, čo Cenzúra skončila, sme sa zvítali a vďaka veľkému množstvu alkoholu sme zabudli na nezhody v spoločenstve. Škoda len, že po tom si toho už moc nevybavujem. Pamätám si ešte, že tam boli kapely Riot a Degradace, obidve z Mordoru, že hrali ako sa od nich očakávalo, ďalej že tam bola skupina Tisíc let od ráje, ktorú som nemal šancu moc vychutnať lebo ten štýl moc nemusím. Skrátka samý škrek a kde sa podela stará dobrá pesnička o láske. Ďalej si pamätám ešte nejaké dvě v leže, asi lezbičky, ktoré keď som sa spýtal či nepotrebujú pomôcť, nechceli. Škoda že Cenzúra bola jediná kapela z Kraju. Začiatok Konca sa až do našeho odchodu, aspoň jak si pamätám, nedostavil. Ostatok opýšem len útržkovito: pivo, cudzie pivo na zemi, plač, škrek, hlad, pivo, obrovské zuby, chlad, hranice, domov v Prdelíne. Epilóg: Všimli ste si asi, že som nepísal o toľkej hodine a vtedy a o hodinu neskôr a podobne. Je to preto, že sa mi nejak pojem času vytratil chvíľu po príchode. |